Téma

Umelé vodné nádrže na Slovensku: funkcie, technické parametre, história budovania, vysídľovanie zatopených oblastí a problémy s tým spojené, detailnejšie charakteristiky vodných nádrží Klenovec, Teplý vrch, Málinec, Ružiná, Hrhovské rybníky, Bukovec, Domaša, Dedinky, Bešeňová, Liptovská Mara, Čierny Váh

Z histórie

         História výstavby priehrad na Slovensku siaha do začiatku 16. storočia. V roku 2010 uplynulo 500 rokov od výstavby prvej priehrady Veľká Vodárenská, postavenej na našom území v roku 1510 neďaleko Banskej Štiavnice.Významné postavenie vo vývoji priehradného staviteľstva u nás prináleží najmä 1. polovici 18. storočia, ktorému právom patrí prívlastok "Zlatý vek priehradného staviteľstva". Za účelom získania energie pre odčerpávanie podzemných vôd z banských štôlní, ale aj za účelom získania zásob vody pre banský priemysel boli v tejto oblasti, chudobnej na povrchové vodné zdroje, vybudované umelé nádrže, tzv. tajchy. O ich výstavbu sa zaslúžili významné osobnosti, akými boli Samuel Mikovíny, ale aj Matej Kornel Hell a jeho syn Jozef Karol Hell.

         V tom čase tu bolo vybudovaných okolo 50 - 60 nádrží, z ktorých je ešte dnes v prevádzke 22. Spomedzi nich tu možno spomenúť napr. nádrže Veľká Kolpašská, Dolná Vindšachtská, Veľká Vindšachtská, Malá a Veľká Richňavská, Otergrund, Evička, Dolnohodrušská, Rozgrund , Počúvadlo a iné.

          Na Slovensku máme vybudovaných celkom 281 vodných nádrží, ktoré spadajú do správy Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. Z nich 231 sú malé vodné nádrže a 50 nádrží je zaradených do svetového registra veľkých priehrad (ICOLD - International Comittee on Large Dams). V nich možno akumulovať celkom 1,896 mld. m3 vody, pričom rozhodujúci podiel na tomto objeme majú veľké nádrže (ICOLD), ktoré sú spravidla viacúčelové. Celková plocha zatopená nádržami, nezaberá ani 0,5 % celkovej plochy nášho územia.

Oravská priehada

Načo slúši vodná nádrž?

        Vodná nádrž slúži na zadržiavanie vody na zásobovanie pitnou alebo technickou vodou, na výrobu elektrickej energie, ochranu pred povodňami, vyrovnávanie prietokov, no i k rekreácii, vodným športom, rybolov a iné.

Vodná nádrž KLENOVEC

      S vodárenskými nádržami Hriňová a Málinec tvorí nádrž Klenovec jednoúčelovú vodárenskú sústavu nádrží. Nádrž bola vytvorená prehradením údolia rieky Klenovská Rimava kamenitou priehradou so stredovým tesnením. Hydroenergetický potenciál vody odoberanej z nádrže sa využíva v dvoch malých vodných elektrárňach. Výstavbu priehrady komplikovali zložité geologické a morfologické pomery priehradného profilu najmä v oblasti ľavostranného zaviazania. Tieto sa neskôr odzrkadlili na prevádzke vodného diela v potrebe dotesnenia injekčnej clony a jej predĺženia do ľavého údolného svahu. Činnosť nádrže z hľadiska jej vodohospodárskeho využitia bola extrémne overovaná v roku 1993. Objem nádrže dosahuje 8,43 mil. m3.

Teplý vrch

        Najteplejšou vodnou plochou na Slovensku je vodná nádrž Teplý vrch, ktorá vznikla na rieke Blh medzi obcami Teplý vrch, Budikovany a Drienčany neďaleko Rimavskej Soboty.

        Juhozápadný breh susedí s chránenou lokalitou Malá obora. Na ploche 52 ha rastú štyri druhy cudzokrajných drevín hykórií. Úspešne sa uchytili v pôvodnom starom poraste duba letného a ich prirodzená obnova mení bývalý les na húštinu tejto dreviny.

Vodná nádrž Ružiná

       Vodná nádrž Ružiná je priehradná nádrž nachádzajúca sa v severnej časti Lučenskej kotliny na Budinskom potoku, v katastrálnych územiach obcí Divín a Ružiná, v okrese Lučenec. Je vybudovaná na Budinskom potoku v riečnom kilometri 1,7. Priehradu začali stavať v roku 1969, vybudovaná bola v roku 1973. Minimálna rozloha je 45 ha, maximálna 170 ha. Pravostranné brehy prechádzajú do Divínskeho hája s nadmorskou výškou 385 m n. m. Maximálna hladina bola po prvýkrát dosiahnutá v roku 1977. Nádrž zásobuje aj Krivánsky potok, potrubím z nádrže Mýtna v dĺžke 4,4 km. Hlavným účelom vodnej nádrže je vyrovnávanie nerovnomerných prietokov Budinského a Krivánskeho potoka.

Hrhovské rybníky

       Hrhovské rybníky boli vybudované v 60. rokoch 20. storočia.

       Nachádzajú sa pri obci Hrhov (na juh od obce) v Rožňavskom okrese v ochrannom pásme NP Slovenský kras na mieste niekdajších rozľahlých močarísk.Rozprestierajú sa na ploche 250ha v nadmorskej výške 193m. Rybníky sú v súčasnosti hospodársky využívané (využívajú hlavne sa na chov kaprov asi 80%), poskytujú však aj možnosť rekreácie a spolu s Hrhovským vodopádom patria medzi najväčšie prírodné zaujímavosti obce Hrhov.

Bukovec

       Vodárenská nádrž Bukovec bola vybudovaná v rokoch 1968 až 1976. Okrem zásobovania obyvateľov pitnou vodou má nádrž aj ochrannú funkciu. Vodná nádrž Bukovec nie je pre verejnosť sprístupnená, je ale významným biotopom vodného vtáctva, obojživelníkov a vtáctva. Žije a hniezdi tu celý rad chránených druhov vtáctva. Zásobný objem nádrže je okolo 25 miliónov kubických metrov. Dĺžka priehrady je 2,8 kilometrov. Výška hrádze nad terénom je od 50 do 55 metrov.

Domaša

•        Vodné dielo Domaša bolo vybudované v povodí Bodrogu na toku Ondavy v rokoch 1962 - 1967 ako súčasť vodohospodárskych úprav na Východoslovenskej nížine. Jeho účelom bola akumulácia vody pri vyšších prietokoch a okrem nich aj na priemyselné využitie. Voda z Domaše sa využíva na riedenie odpadových vôd z Bukózy Vranov, na energetické využitie, na zavlažovanie 17 tisíc hektárovej plochy v oblasti pod vodným dielom a v neposlednom rade na chov rýb a na rekreáciu a šport. Výstavba vodného diela Veľká Domaša trvala 6rokov.Začala sa vo februári 1962 a ukončená bola v decembri 1967. Injekčná štôlňa sa začala zakladať v auguste 1963. Prietok Ondavy bol odvedený do komunikačnej štôlne v júni 1964. Sypanie vlastného telesa hrádze sa začalo na jar v roku 1964, keď bol ešte otvorený výkop injekčnej štôlne. Sypanie zemnej hrádze bolo ukončené v septembri 1966. V tom čase už bola nádrž po prvý krát napúšťaná - 01. novembra 1965, kedy bola ukončená i výstavba hate vyrovnávacej nádrže Malá Domaša. Hydroelektráreň na priehrade bola dokončená v decembri 1966 a o rok neskôr, v decembri 1967, bola ukončená výstavba celého vodného diela. Vznikom vodného diela Veľká Domaša zaniklo 6 pôvodných dedín Dobrá nad Ondavou, Kelča, Petejovce, Trepec, Veľká Domaša, Valkov. V terajšej rekreačnej oblasti Valkov sa dodnes zachovali dva objekty a to gréckokatolícky chrám Pokrova Presvjatoj Bohorodici z roku 1817 a rodinný dom, ktorý je vlastne pôvodným domom rodiny

•        Girovských, dnes obľúbené pohostinstvo Rumpeľ. Výstavba Domaše si vyžiadala preložku cesty z Vranova do Stropkova, preložky elektrických a telefónnych vedení popri štátnej ceste. Na ochranu pamiatkovo vzácnych kostolov v Kelči a Bžanoch sa vybudovali ochranné hrádze. Kostoly v zatopených dedinách boli pyrotechnicky odstrelené.

Dedinky

      Palcmanská Maša je najväčšia vodná nádrž na území Slovenského raja, vytvorená na hornom toku rieky Hnilec, v kotlinovitom rozšírení údolia pod južnými skalnatými zrázmi Geráv. Priamo na jazere sú umiestnené zariadenia rybného hospodárstva. Pri brehoch vodnej nádrže Palcmanská Maša vznikla v roku 1933 zlúčením obcí Imrichovce a Štefanovce obec Dedinky.

      Účelom nádrže je akumulovanie vody pre zabezpečenie prívodu k vodnej elektrárni v Dobšinej, vyrovnanie prietokov Hnilca a rekrečné využitie. Pri dosiahnutí maximálnej hladiny 786,10 m n. m. je v nádrži akumulovaných 11,063 mil. m3 vody a je zatopená plocha o rozlohe 86,5 ha. Dĺžka vzdutia dosahuje 3,9 km. Nádrž je dôležitou súčasťou prečerpávacej vodnej elektrárne Dobšiná, prvej prečerpávacej elektrárne na Slovensku.

Bešeňová

      Vodná nádrž Bešeňová je vodná nádrž na rieke Váh, pod priehradou Liptovská Mara, pri obci Bešeňová. Je súčasťou Vážskej kaskády a slúži ako vyrovnávacia nádrž počas špičkovej prevádzky elektrárne Liptovská Mara. Súčasťou nádrže je aj vodná elektráreň, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1976. Elektráreň má nainštalované 2 horizontálne kaplanove turbíny s inštalovaným výkonom 4,64 MW a prietokom 20 m³/s. Ročná výroba elektrickej energie dosahuje priemerne 18,3 GWh.

Liptovská Mara

      Liptovská Mara je vodné dielo na strednom Liptove na Slovensku, pri Liptovskom Mikuláši. Je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády.

      Dielo bolo vybudované v rokoch 1969-1975. Pri výstavbe bolo zaplavených 13 obcí, z toho 12 úplne (Čemice, Demčín, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica (pôvodná), Nižné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie, Vyšné Dechtáre), Liptovský Trnovec čiastočne. Spolu bolo presídlených 940 rodín, čo predstavovalo viac ako 4 tisíc obyvateľov. Hlavným účelom priehrady je protipovodňová ochrana, ale slúži aj na výrobu elektrickej energie, keďže pod hrádzou sa nachádzajú 4 turbíny s výkonom 198 MW. Vodné dielo vybudovala spoločnosť Váhostav, n. p. v rokoch 1965 až 1975. Celkovým objemom 360,5 mil. m3 (320,5 mil. m3 úžitkového, 14,5 mil. m3 ochranného) je najväčšou vodnou nádržou na Slovensku. Pri vzdutí na kótu 566 m n. m. zaplavuje územie s plochou takmer 27 km2.

Čierny Váh

      Čierny Váh je údolná vodná nádrž na Liptove, bola vybudovaná na strednom toku rovnomennej zdrojnice Váhu v 2. polovici 20. storočia. Je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Nádrž má objem 3,7 mil. m³ vody.

      Prečerpávacia vodná elektráreň je najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Elektráreň bola uvedená do prevádzky v roku 1981 a má nainštalovaný výkon 735,16 MW. Priemerná ročná produkcia elektrickej energie je 370,8 GWh. Vodné dielo pozostáva z dvoch nádrží, horná nádrž bola vybudovaná na krasovej plošine Vyšné Sokoly v nadmorskej výške 1 160 m n. m., dolná nádrž je klasická údolná nádrž v nadmorskej výške 733 m n. m.

Referát na stiahnutie